Ako byť v bohatej krajine bohatý?

Autor: Martin Grecula | 24.1.2011 o 21:22 | Karma článku: 10,24 | Prečítané:  1522x

Ťažko. Aj keď to záleží na tom, čo pre Vás znamená byť bohatý. Pre mňa je to nemyslieť často na to kedy príde výplata, plánovať dovolenky podľa toho kam sa mi chce a nie podľa toho, koľko stoja, zájsť na večeru alebo na pivo keď mám chuť, a nielen vtedy, keď to ide na účet firmy, pre ktorú robím. Osud ma zavial do Nórska a nadelil mi nielen prácu, ale aj nórsky plat. Žijem v jednej z najbohatších krajín sveta, ale cítim sa bohatý? Ani nie. V mojom prípade je to možno sedliackou náturou, alebo komunistickou výchovou, ale keď sa obzriem dookola, ani Nóri sa netvária príliš bohato, a tuším že sa tak ani necítia. Možno si niektoré národy, veľmi zodpovedne, samé sebe nedoprajú...

Nóri sú šejkovia Severného mora. Na počet obyvateľov, ktorý je menší ako na Slovensku, majú z ropy a plynu neuveriteľný príjem - okolo 30 miliárd eúr ročne. Ako jedna z mála takto požehnaných krajín sa rozhodli svoju výhru v lotérii nielen nerozkradnúť, ale ani neprehajdákať. Nie, nezačali masívne stavať šesťprúdové diaľnice po celej zemi, ani meniť Oslo na nový Manhattan. Rozhodli sa odložiť väčšinu peňazí na penziu. Nórsky penzijný fond je jeden z najväčších fondov na svete, ale Nóri z neho sami spotrebujú iba 4 percentá, toľko, ako je ročný výnos. Keď dôjde ropa, celko isto sa stále budú môcť nazývať bohatá krajina.

Možno by niekto čakal, že peniaze sa budú viac investovať, napríklad do rozvoja nových technológií, ktoré by priniesli rozkvet priemyslu nezávislého na rope, takže o päťdesiat rokov by si nikto ani nevšimol, že ropné plošiny sú odstavené. Trochu sa to aj robí, ale v malom, pomaly, potichu. Žiaden krkolomný rast. Možno aj preto nie, lebo na to je treba ľudí.

Ľudí teraz nie je dosť ani na tú ropu, veď aj ja som toho dôkazom. A keby nás sem navozili ešte omnoho viac, museli by zastavať všetky neodotknuté zelené plochy, ktoré sa každému obyvateľovi mesta tak páčia, a potom ešte rozšíriť cesty, na ktorých by ľudia začali jazdiť príliš rýchlo, a potom ešte ubrať ďalšie percentá z ropných úspor, aby nám všetkým mohli zaručiť silno dotované zdravotníctvo, a naším deťom bezplatné školstvo. 

V Nórsku je to s ľuďmi ako v rodinách s deťmi. Čím menej ich máme, tým viac nám na nich záleží. Nórom jednému na druhom (aspoň oficiálne) záleží. Každého z nich jeho blížny aj veľa stojí (keďže ropný príjem sa nemôže prehajdákať), takže sa platia veľké dane. Čím viac ľudí, tým je treba viac daní, takže ľudí je treba radšej menej ...

Aby sa napriek vysokým daniam nehladovalo, musia byť vysoké platy. Nóri si nedovolia navzájom sa vykorisťovať, a tak či už umývaš v kuchyni, alebo predávaš v obchode, zarobíš okolo 15 eur na hodinu. Keď si inžinier alebo profesor na vysokej škole, nezarobíš omnoho viac. Čo sa samozrejme predavačom a kuchárom páči. Neviem, či to inžinierov veľmi dráždi, skôr sa mi zdá, že sa kvôli tomu nikto príliš v práci nestresuje. Ak s Tebou šéf nie je spokojný, pravdepodobne sa mu nepodarí ťa len tak vyhodiť, a keby aj áno, nebude problém si nájsť menej náročnú prácu, za rovnaké peniaze.

Každý teda zarába dosť veľa, ale vzhľadom na to, že nikto sa ani nepretrhne, ani nebude vykorisťovaný, všetko neuveriteľne veľa stojí. Najmä ak nejaká služba vyžaduje ľudí. Napríklad také chodenie do reštaurácií, to je naozajstná investícia, veď si len spočítajte všetkých tých kuchárov a čašníkov čo treba aby sa Vám do brucha dostal rezeň a zemiaky. Alebo také pivo. Barmanka ho len tak na sekundu pohladí, a už stojí trikrát viac ako v obchode.

Takže sa do reštauráciíí a barov radšej nechodí. Ono sa to možno na prvý pohľad nezdá, centrá miest vyzerajú dosť lákavo, a pomerne rušno, ale keď tam zájdete, a dobre sa tej klientele, najmä cez týždeň, prizriete, zistíte, že väčšina je na nejakej podnikovej akcii, kde na tom, že rezeň stojí štyridsať eur, naozaj nezáleží. Ľudia sa cítia v ten večer bohatí a ocenení, takže sa s hrdosťou aj napijú, a v reštaurácii je potom občas veľa spevu. Ale skúste im tieto podnikové žúry zatrhnúť, a dať im miesto toho ušetrené peniaze na výplate. Uvaria si večeru doma a peniaze odložia na kúpu auta, ktoré je dvakrát drahšie ako vo zvyšku Európy. A zašomrú si, že v práci to už nie je čo bývalo.

Na dovolenkách si chcú Nóri oddýchnuť, ale aj ušetriť. Keďže spať v hoteloch tiež stojí nekresťanské peniaze, spí sa tam iba na služobných cestách a na podnikových teambuildingových akciách. (Ešte že väčšina firiem predáva ropu, inak neviem, odkiaľ by na to brala).

Takže si je treba kúpiť chatu (veľmi peknú, zariadenú možno ešte lepšie ako dom v meste) niekde okolo polárneho kruhu. Tam je potom treba tráviť každý voľný deň, keď už sa do tej chaty toľko investovalo. A veru investovalo, chaty nie sú žiaden špás. (Našťastie, peniaze na chatu sa dosť ľahko ušetria tým, že sa nechodí oplieskavať súkromné peniaze po reštauráciách.) Keď sa chata po výdatnom sporení kúpi, môže začať obdobie lacných dovoleniek. Auto vám dovezie za polárny kruh plný kufor chleba, syra a pašték, takže týždeň medzi polárnym medveďmi už potom veľa nestojí. Za predpokladu, že ste už splatili pôžičku na veľké terénne auto. To auto pritom nie je luxus na predvádzanie sa po meste, na to sú Nóri príliš uvedomelí a zelení. Obrovské autá treba, aby sa dalo dostať k lacným chatám v hlbokej tundre.

V Nórsku je mnohým veciam na prvý pohľad ťažko rozumieť, ale veľa vecí sa tam robí veľmi dobre. Napríklad je tam mizivé percento zločinu. Ten, ktorý sa spácha, majú väčšinou na svedomí prisťahovalci. Možno si nás do krajiny púšťajú priveľa, ale ťažko ich za to kritizovať. Je to šľachetné (kto sa nerád cíti šľachetne?) a okrem toho treba, aby niekto v krajine nielen vŕtal v mori, ale aj zametal, predával a nakladal. Ak prisťahovalci občas fajčia pred hlavnou stanicou v Osle marihuanu, nie je to tým, že nevidia východisko z núdze. Je to skôr preto, že sa po príchode do Nórska majú zrazu príliš dobre, a tak sa trochu odviazali...

Odviažu sa niekedy aj samotní Nóri? Ale hej, v piatok večer sa všetkým mladým obyvateľom krajiny, tým bez záväzkov alebo viery v nevyhnutnosť chaty za polárnym kruhom vyhradí čas na odviazanie. Potom to naozaj fičí, či už stojí pivo pätnásť eúr, alebo nie. Po polnoci sa z toho odviazania často leží na ulici, ale do rána sa väčšina pozviecha a po neporiadku nie je do ďalšieho víkendu ani stopy.

Vyhodené peniaze sa ušetria tým, že sa celý týždeň nechodí na obedy.

Nórsko je bohatá krajina možno práve tým, že si nechce pripustiť, že je bohatá. Vláda sa tak nespráva (možno by potrebovali pár gréckych ministrov na výmenný pobyt), a či už naschvál, alebo na nepriamu žiadosť ľudí, sa tak nedovolí správať ani im.

Možno sa bohatý človek nemusí cítiť bohatý, keď bohatým naozaj je.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Z nuly na tridsať. Armádne zálohy príliš nezaujali

V tomto volebnom období chce ministerstvo obrany vybudovať zálohy s 257 ľuďmi. Zatiaľ sa ich hlási 31.

SVET

V New Jersey narazil vlak do nástupišťa, hlásia desiatky ranených

Vlak narazil na zakončenie slepej koľaje.

KULTÚRA

Vrátil sa, aby zúročil skúsenosti. Chrabrí Maďari mu to spočítali

Múdry je iba ten s peniazmi, hovorí člen recesistickej maďarskej strany.


Už ste čítali?