Nádej ekologického pokrytectva

Autor: Martin Grecula | 15.12.2015 o 22:00 | Karma článku: 4,71 | Prečítané:  1056x

Zaviazali sme sa iba trošku si otepliť planétu. Naše angažované svedomie sa ukľudnilo. Politici sa potľapkali po pleciach.

Povodne a suchá budú, ale menšie ako keby sme sa nedohodli, že proti ním budú v budúcnosti bojovať budúce vlády za dane budúcich generácií.

Svetoví lídri ukľudnili znepokojené voličstvo a zároveň sa vyšmykli skoro akejkoľvek momentálnej zodpovednosti. Prijali sa opatrenia, ktoré teplotu zvýšia iba o 2,7 stupňa. Zdá sa, že to nie je dosť, takže sme sa dohodli, že sa v budúcnosti ešte celkom určite zase dohodneme. Aby bolo iba o 2 stupne teplejšie. Tak akurát, aby bolo aj severnej Európe celkom príjemne.

V skutočnosti však v nedeľu asi naozaj jednej historickej dobe odzvonilo. Uhoľno-ropnej. Nech už je to akokoľvek pomalé, ľudom to v budúcnosti nedá, a za každú prírodnú katastrofu budú viniť pálenie uhľovodíkov. Náš nárok na správne zloženie ovzdušia sa pravdepodobne dostane do národných ústav. Na kúrenie uhlím a čapovanie benzínu do auta sa časom začne pozerať ako na fajčenie v reštauráciách. Právo na čistý vzduch a mierne oziabajúcu atmosféru bude na úrovni ostaných všeobecne prijímaných ľudských práv.

Prípadne tých všeobecne ignorovaných. Presadiť ľudské práva trvalo tisícročia, a dodnes sa buď prekrúcajú, alebo vyslovene ignorujú, pokiaľ to tým pri moci nevyhovuje.  Ale chvalabohu za demokraciu, nech to trvá ako dlho chce, stále je ťažšie a ťažšie zabíjať, vykorisťovať a zneužívať ľudí. A postupne, vďaka miliardám nás stále uvedomelejších, znásiľňovať planétu onedlho nebude vôbec jednoduché.

Samozrejme, za predpokladu, že sa nič na našom osobnom, viac alebo menej zhýčkanom životnom štýle nezmení. Len keď nás to nič nebude stáť. Keď nebudeme musieť prestať lietať na slnečnú dovolenku cez celý kontinent. Keď vodíkom poháňané autá nebudú o nič drahšie ako tie terajšie. Keď na elektrinu z veterných elektrární nebudeme musieť pracovať o dva týždne do mesiaca dlhšie. Keď nebudeme musieť prestať jesť mäso trikrát na deň. Keď Greenpeace nebude musieť začať veslovať aby mohli protestovať pri vrtných plošinách v Barentsovom mori. A len keď sa tým zakonzervovaním teplôt podarí zastaviť moslimskú imigráciu do Európy.

Veď len skúste navrhnúť, aby sme od zajtra platili o desať percent vyššie dane, na pomoc rozvoja technológie slnečných kolektorov. Alebo aby štát prišiel o milióny na daniach, ktoré by mohol odpustiť projektu uskladňovania kysličníka uhličitého vo vyťažených ropných poliach. (To sa ináč práve teraz stalo v ekologicky uvedomelej Británi, ešte pred podpísaním parížskej zmluvy. Tam premiér veľmi dobre vie, že jeho stredná trieda si rozhodne nenechá vŕtať v záhrade na bridlicový plyn, ale s radosťou si ho nechá doviezť z nejakej inej Bohom zabudnutej krajiny, pokiaľ je to celé lacnejšie.) Alebo aby bol benzín trikrát drahší. Alebo aby sa prestalo v zime dovážať exotické ovocie.

Sme pripravení, všetci osobne, niesť zodpovednosť za to, čo sme si v Paríži dohodli? Alebo budeme iba stále viac nadávať na bohatých šejkov, skorumpované vlády a zapredané ropné spoločnosti zakaždým, keď niekomu vietor strhne strechu, alebo mu neočakávaná zimná búrka zaplaví pivnicu? A čo budeme robiť, keď nám naše novo postavené európske ploty zvalcujú ďalšie miliónové vlny Arabov a Afričanov? Zabudneme na ekológiu a dáme sa na vojnu? Alebo sa uskromníme? A keď budeme mat o dvadsať rokov dvakrát vyššie dane, a navyše nám vedci spoľahlivo dokážu, že teplota sa aj tak zdvihla o tri stupne? Vydržíme?

Minulú nedeľu sa celý svet dohodol, že sa všetci budeme snažiť zastaviť globálne otepľovanie. Nie celkom záväzne, postupne, tak aby sa aj vlk najedol aj ovca zostala celá. Je dosť pravdepodobné, že to čo v skutočnosti dosiahneme, nebude stačiť, a ľudstvu sa poriadne v tomto storočí podkúri. Je možné, že všetky ostatné svetové problémy nám dajú na pár stupňov oteplenia zabudnúť ako na márnivú žiadosť rozmaznaného decka. Ale možno že si to budeme navzájom všetci rok čo rok pripomínať, až naozaj prestaneme mrhať drahocennými zdrojmi a uvedomíme si čo je dôležité a čo nám naozaj treba.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?