reklama

Prečo sa v Holandsku fajčí tráva

Aby Vás z Holandska netrafil šľak. Holandsko totiž nie je len Red Light District a koffie shopy v Amsterdame. V skutočnosti sú prostitútky vo výkladoch a zhulené pajzle len falošnou stopou, dymovou clonou, ktorá má odvábiť pozornosť všetkých tých podozrivých a nebezpečne hlučných cudzincov od skutočného pokladu, ktorý si Holanďania strážia sami pre seba. Teda, je to poklad len pre Holanďanov, lebo málokoho iného by absolútne chronický poriadok, na ulici aj v hlavách, priviedol do vzrušenia. Pardón, chcel som povedať do nehybnosti, čiže holandskej nirvány.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

V Holandsku sa nefajčí tráva a nechodí na peep show každý deň. Viem, že väčšina návštevníkov pod tridsať je tým v Amsterdame ohúrená, lebo len čo vyjdú zo stanice, nič iné nikoho iného robiť nevidia. Zdá sa, že Holanďania sú naj-cool na svete, posledný ostrovček neviazanej slobody z čias hippies. A keď už aj možno kvôli veku toto slobodomyseľné náboženstvo všetci aktívne nepraktizujú, sú všetci iste príkladom vyspelej libelárnej tolerantnosti. Alebo nie? Žeby to bol vážne len okruh jedného kilometra od Centraal Station? Žeby väčšina bohémov bola zo zvyšku sveta? Žeby Holanďania vlastne trávu nefajčili?Nefajčia a ani ich to neláka (teraz hovorím o mladých neávislých intelektuáloch, nie o profesionálnych závislákoch). Otcovia a matky národa si veľmi dobre spočítali, že čo je dovolené, je nudné. Budem sedieť s čudákmi v podozrivej knajpe, alebo si dám miesto jointa pár pív na zatočenie hlavy, a pôjdem v sobotu večer niekam, kde chodia aj pekné baby? Dobre sa prizrite Holanďanovi, keď sa ho kamarát z cudziny na návšteve spýta, že kedy teda ide najbližšie do koffie shopu. Tá absencia nadšenia. To zdvihnuté obočie – už zas! Väčšinou pošlú dotieravých cudzincov huliť samých. Oni si zatiaľ v kľude doma pozrú diskusnú reláciu o právach mačiek, alebo priamy prenos z 200 kilometrového rýchlokorčuliarskeho preteku. Od druhej hlavnej holandskej atrakcie, sex priemyslu, sa Holanďania až tak nedištancujú. Ako nad všetkým, aj nad týmto sa však dobre zamysleli, a vynašli spôsob, ako minimalizovať vlastné náklady, a predsa si nechať poštekliť libido. Dobrým marketingom zabezpečili sociálnym pracovníčkam platiacich zákazníkov z cudziny, ktorí sa odvážia do ´obchodov´ s holými babami vstúpiť. Domáci zatiaľ, radostne štrngajúc ušetrenými peniazmi vo vrecku, chodia do červených uličiek na časté prechádzky. Keďže o prostitútky je dobre postarané a nestoja na ulici, ale pekne vo vykúrenom výklade, nemusia dbať na holandské počasia a môžu smelo odhalené núkať ´tovar´ cez okno. Nehovorím, že cudzinci tiež nechodia len obkukávať. Ale mali by ste vidieť tie dopravné zápchy v červených uličkách skoro ráno, trebárs v Groningene, keď turisti ešte vyspávajú v hoteloch. Nie celkom tomu rozumiem, ale zdá sa, že miestni, keď im už nezvýši čas sa ísť ráno prebehnúť okolo výkladov plných rozospatých žien v imaginárnych nočných košeliach, si rozprúdia v údoch krv aspoň tým, že sa okolo pred šichtou veľmi pomaly prevezú. Príde mi to síce zvláštne predstaviť si, že by som chodil v takomto rozrušenom stave do práce, ale zabúdam, že Holanďanov možno najviac vzrušia práve tie ušetrené eurá. Ich to vlastne správne naladí, a v práci hneď môžu začať navrhovať úsporné programy a redukovať náklady. Ani by som sa nečudoval, keby im zamestnávateľ ten extra benzín, ktorý na takej rannej okľuke spália, preplatil. Je až neuveriteľné, ako sa v Holandsku šetrí. Nato, že je to jeden z najbohatších národov na svete, skoro všade sa stretnete s úplnou obsesiou minúť iba absolútne minimum. Teraz mám na mysli najmä príjemné veci, ako je jedlo, pitie a voľný čas. Nikdy nezabudnem, ako som si prvýkrát sadol so šéfom k obedu v závodnej jedálni. Firma obed subsiduje, takže dať si k sendviču ešte aj polievku a banán, prípadne jogurt si človek po finančnej stránke ani nevšimne. Teda, neholandský človek nevšimne. Šéfko sa pozrel na moju tácku, zakrútil hlavou, a oznámil, že ten môj obed musel stáť aspoň štyri eurá. Pripustil som, že zhruba toľko, načo sa mi dostalo preukrutne dlhej prednášky o tom, že ak si dám dva krajce chleba s plátkovým syrom a pohár mlieka ako on, nikdy nezaplatím viac ako dve eurá. A viem ja koľko to za rok robí? Chcel som namietnuť, že proporčne k jeho platu je to zanedbateľné, ale došlo mi, ze tu by som stúpal na posvätnú pôdu. Šéf síce vlastní dom za milión eúr, ale nikdy by nezašiel tak ďaleko, aby vzbudil dojem, že má na rozhadzovanie. Prípadne, aby vzbudil závisť. Zaplatí síce za opravu strechy 150 000 eúr, a v garáži bude mať najväčší Mercedes aký existuje, ale ani nápad aby pôsobil rozhadzovačne. Ten Mercedes nechá doma, a pojde aj v daždi na bicykli, jesť bude iba chlieb so syrom, a na dovolenku síce pôjde v obrovskom hi-tech karavane, ale iba kempovať na najbližšiu lúku, aby to nevyzeralo, že je na tom lepšie ako jeho kolega vrátnik z pivovaru. Teraz už chápem, prečo Holanďania nechcú otvoriť trh práce chlapíkom z východnej Európy, ktorí by im škrabanec na aute odstránili za 100, a nie za 1000 eúr. Nerobilo by im to dobre. Naraz by mali príliš veľa peňazí, a už by sa to vážne nedalo viac skrývať. Život by bol ľahší. Ľudia by možno aj stučneli – hrôza. Tak sa radšej budú platiť 50 percentné dane a úplne zlodejské poplatky za služby, len aby si bohatý národ náhodou neuvedomil, že je bohatý.Oficálny svetonázor v Holandsku je taký, že treba veľa robiť, a čo najviac trpieť. Zdá sa to čudné, ale väčšina Holanďanov je v srdci hlboko kalvínska. Do kostola sa už húfne nechodí, ale postoj k životu pretrváva. Jedna z najlepších ilustrácií je dodnes prežívajúca tradícia nikdy pred nikým nič neskrývať. Každý sa snaží byť ako ten druhý, všetci sporiadaní, upravení, nevyčnievajúci z radu. Choďte sa večer prejsť po ulici – 90% okien bude vysvietených, závesy odhrnuté, záclony žiadne. Ľudia sediaci ako sviece pri večeri, alebo pri telke. Solídny nábytok, solídne šaty, všetko upratané, deti na svojich miestach. A v telke relácia o tom, ako sa cudzinci v Holandsku správajú čoraz horšie a treba ich poholandčiť. Teraz myslím cudzincov, ktorí zostávajú, nie tých čo si prídu na víkend z kopýtka vyhodiť dobre zdanené tisíce za sex a marihuanu. Tí sú fajn, paralyzovaní, ako hmyz priťahovaní červenými svetlami. Tí sa do naozajstného Holandska ani nedostanú. Zaplatia a odídu, mysliac si, že krivé domy Amsterdamu sú milým obrazom tolerantnej neporiadkumilovnosti Holanďanov. Nikdy neuvidia ako priamky až na horizont sa tiahnuce kanály, v pravých uhloch sa pretínajúce medze polí, stromy v lese stojace v zákrytoch. Chvála Pánu za to, veď by to nikdy neocenili. Nech žije tráva, turistická atrakcia číslo jedna v Holandsku.

Martin Grecula

Martin Grecula

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozorujem svet. Snažím sa pochopiť, o čo ľuďom ide. A o čo ide mne. Zoznam autorových rubrík:  Zo zemeguleZ rodnej hrudyRozvahy a odvahy

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu